Dobro je práca s mentálnou kondíciou tela a s fyzickou kondíciou mysle.

Často prežívame život v schémach rozumu a sme činnými len cez fyzické zmysly. Zabúdame na svoje dobro. Je to pohodlné, ale reálne obmedzujúce a časom strácame kontakt so sebou samými a neuvedomujeme si to.

Naša vnútorná nevšímavosť sa začne prejavovať cez slabú kondíciu mentálnej imunity a fyzickej vitality.

Pretože každá akcia začína najskôr na úrovni mentálnych vzorcov, až potom je reakciou fyzickej roviny. Preto je vhodné neustále si udržiavať kondíciou dobrej mysle. Rozšíriť si vedomie a všímať si svoje city, pocity, emócie, energie a myšlienky.

Väčšina to chápe tak, že ak skoriguje životný štýl pridaním pohybu, dýchacie návyky, zdravú stravu, pitný režim, spánok, a zážitky, tak bude dobre a upravia sa aj mentálne vzorce. Chvíľu to funguje, lenže myseľ pracuje inak. Ak sa bude dotovať len s fyzickými stimuláciami a nebudeme pracovať so seba-uvoľňovaním, začne stagnovať. To zdegraduje kondíciu dobra a myseľ začne byť mentálne: necitná, nečujná, nechutná, nedotklivá a nevidomá. Časom sa prejaví vnútorná nespokojnosť. Objaví sa prázdnota, isté sklamanie zo života a bez ohľadu na zmenu životného štýlu.

Uvedomovaním si dobra sa naučíme obrátiť myseľ smerom dovnútra a zmeniť tento stav. Podstatné je naučiť sa byť v istom konflikte s rozumom, ktorý vonkajšie považuje za logicky prioritnú skutočnosť. To nás naučí prepojiť srdce s rozumom, alebo mozog s psychológiou tela.

Reálne ide o ikonické fyzio-mentálne vzorce. Sú to dedičné vzorce predstáv a osobné vzorce potrieb, ktoré si sami tvoríme. Ale každý má jeden vzorec dominantný. Je to jeho mentálna IKONA a jej vplyv postupne vzrastá. V ikonických varietách sa fixuje na prvom mieste voči ostatným. Podstatou je naučiť sa vnímať jej strachy. Potom, môžeme svoje vzorce aktualizovať, lebo ten jeden, dominantne ikonický si nebude brániť svoje prvenstvo.

• napriek tomu, že vedecky dokázané vedomie ľudskej mysle prekračuje materialistickú skutočnosť a mentálne procesy dokážu fungovať v rozšírenom vedomí mimo mozog a meniť cez osobnú vnútornú realitu zdravie fyzického tela, - tak stále veľa ľudí žije v nevšímavosti k tomuto faktu.

Človek totiž nezmení nič na základe dôkazov. Pretože ak má už nejaké presvedčenie, nepresvedčí ho ani proti-dôkaz, čísla, referencie, ani detailné vysvetlenie. Ľudská myseľ totiž nezmení to, čomu už verí, ak sama nechce zmenu. Je to osobný vnútorný proces, ktorý nás učí všímať si dobro v širších súvislostiach a napriek tomu jednoduchšie.