Dobrá myseľ má dve roviny: prirodzenosť a nepokoj.

Aj keď sa snažíme jednať primerane každej situácii a napriek poučkám, či metodickým návodom už viac neopakovať svoje chyby, život je premenný a stále mieša zdary aj nezdary. Ak pripustíme, že nás tým stresuje, robí zraniteľnými a vymedzuje život v rovine zrodu a zániku - naučíme sa vstrebávať prirodzenosť dobra aj jeho istý nepokoj. Ten, ktorý prúdi v čase a ktorý nám ešte zostáva. Na mentálnej rovine, a napriek tomu, môžeme byť pokojní. Ide o to, učiť sa vnímať tieto dve roviny. Aby sme porozumeli svojim chybám v širšom kontexte a neopakovali ich. Vďaka tomu je náš život plný dobrých zmien.

fyzIQ

Dobrá myseľ je súčet mentálnych vzorcov, ktoré sú integrálnou súčasťou kondície osobnej reality, aj kvality fyzického života. Je to stav mysle, ku ktorému sa dospieva znalosťou a skúsenosťou. Podstatou štúdia filozofie dobra je, aby sme čistotu osobnej reality nevystavali len na základoch toho, čo je výhodné pre rozum, ale správne aj pre „srdce“. K tomu, aby sa to podarilo, treba zdokonaliť všímavosť: preciťovanie a pociťovanie, jednanie a prejavovanie sa v presnosti svojho konania. Teda, žiť pravdivo a zbaviť sa toho, čo nám v tom bráni.

psychEQ

Dobrú myseľ dokážeme trénovať zmyslami: cítiť ju, počúvať ju, sýtiť sa ňou, držať sa jej a vidieť ju. Dá sa fyzicky kultivovať a to je skutočná fyzika psychiky dobrej mysle. Dobro je k nám totiž neustále pripútané. Živíme ho tým, akú cíti príležitosť, akú pociťuje budúcnosť, aké emócie má z minulosti, aké energie sú preň relevantné a aké myšlienky v ňom prítomné. To je skutočná psychika fyziky dobrej mysle.