Dobro sa dá robiť rýchlo, alebo dobre.

Existuje spoločenské, aj spoločné dobro, kolektívne, aj firemné dobro, ale aj individuálne dobro. Všetci chcú pre seba, a toho druhého dobro. Vždy istým spôsobom a pre dobro samé. Treba si však uvedomiť, že vyhovieť každému dobru je nemožné. O to viac, ak ho budeme robiť rýchlo a povrchne.

Predpoklad k práci s dobrom je prijať fakt, že predstavy spoločnosti, vlád, či vedenia, sú pre ľudí - obyvateľov, spolu-užívateľov, či zamestnancov vždy podnet cudzích potrieb a potreby ľudí - obyvateľov, spolu-užívateľov, či zamestnancov sú pre spoločnosť, vládu, či vedenie, vždy podnety cudzích predstáv.

Dobro reflektuje kvalitu týchto vzťahov a to mení, tvorí, alebo ničí dobro ako také. Keď si to uvedomíme, dokážeme prijať, že každý človek je bez ohľadu na okolnosti, v ktorých sa nachádza a bez ohľadu na moc, ktorú má k dispozícii - nedeliteľnou súčasťou dobra. Preto sa treba o dobro denno-denne pokúšať. Pretože sa postupne stráca a zabúdame byť dobrými.

Filozof dobra verí, že každý má vo svojej podstate dobro. To robí z teoretickej znalosti praktickú skúsenosť a zo študenta - filozofa praktizujúceho dobro. Pretože existencia dobra je súčasť jeho osobnej reality. Sám seba učí vnímať dobro. Vystúpi zo stereotypu osobných obmedzení a postupne to učí aj druhých.

ne)účinnosť dobra.

Ak s dobrom ne)pracujeme vedome, tak v ne)trénovanej mysli a bez ohľadu na osobnostné vlastnosti, alebo výchovu, začnú vznikať jeho ne)želané fyzio-mentálne variety. Ide o mentálnu: ne)citnosť, ne)čujnosť, ne)chuť, ne)dotklivosť a ne)vidomosť.

Väčšinu života formuje naše dobro konvenčná predstava, že byť v súlade s vnútorným znamená, byť v súlade hlavne s vonkajším. Ak niekto, hľadá tento zažitý racionálny koncept, presviedčaný rozumnými dôkazmi a chce existovať podľa istých postupov, lebo verí, že dobro je forma overených vonkajších zmyslov a nenašiel ešte v sebe dôvod niečo na tomto presvedčení zmeniť - nie je filozofia dobra jeho študijná cesta.

Na čo je teda dobré filozofovať o dobre?

Aby sa v našom tele a mysli a bez ohľadu na presvedčenia, spustili fyzicky ozdravné procesy a mentálne sa v našom „srdci“ zotavovalo to, čomu filozofia dobra hovorí dobro.