Dobro občas bolí a to je dobre.

Kto verí, že vytesnením mentálnej bolesti sa jej zbaví, tak dobrovoľne odmieta múdrosť, ktorá z nej plynie. Často aj preto, že keď začneme tejto bolesti venovať pozornosť, uvedomíme si svoju mentálnu krehkosť a tak ju radšej vytesníme.

Ak jej múdrosť prestaneme odmietať, zaregistrujeme na začiatku isté chvenie, strach aj pochybnosti, ktoré majú fyzickú realitu bolesti. Práve preto občas bolí, aby sme ju pochopili a chvenie sa razom zmení na pokoj. Dobrá myseľ vtedy začne obnovovať psychologickú odolnosť tela.

Chce to však disciplínu a poctivosť k sebe samému. Keďže sa jedná o nás samých v sebe samom, je dosiahnutie dobrého vzťahu so sebou samým síce to najlepšie, ale často najbolestivejšie dobro. V opačnom, ak sa bolesti budeme vyhýbať, vnútorný život naplní prázdnotou. Bude preplnený tým, čoho by sme sa najradšej zbavili.

Dobro je teda pre život nadmieru dôležité. Je žiadúce učiť sa ho hľadať, neustále trénovať, objavovať prieniky dobrej mysle s okolím a hlavne s vlastnými fyzio-mentálnymi vzorcami, ktoré vplývajú na náš dobrý život.

byť dobrým je jednoduché.

Ak sa priveľmi zaoberáme sebou samým - stávame sa obeťou seba samých. Ak hľadáme chyby vo vonkajších vplyvoch, aby sme obvinili za svoju bolesť okolie a zabúdame na vlastné - strácame sa v sebe samých.

Ak zameriame myseľ na dobro, ktoré vysielame a prijímame - budeme spoločenskejší a odhodlaní k výzvam.

Tiež schopní tolerovať svoje aj cudzie denné frustrácie zo zmien a riešení rôznych problémov. Dobrá myseľ nás totiž robí pružnými, láskavejšími a empatiu prejavujúcimi ľuďmi voči sebe aj ostatným.

Preto, ak môžete urobiť niečo inak ako včera, urobte to. Uvoľníte pozornosť, vnímanie, pamäť, kreativitu aj myslenie. Ak sa vám to podarí, skúste to neopakovať a ďalší deň to opäť môžete urobiť inak. Pravosť dobra totiž spočíva v pravdivosti, kde sa striedajú zdary a nezdary, ktorým sa treba učiť. V prúde života neexistuje jedno bez druhého. Môžeme to akokoľvek popierať, ale oboje nás kontaktuje po celý život.